Basnicky.sk

staré, oprášené, trošku zrenovované dielko....jedno z prvých čo som kedy napísal...má už 5-6 rokov...tak pristupujte k tomu ako k vykopávke


mám chuť písať lyriku o láske
...nevšednej láske čo nepominie
o takej že na milé počuť srd praskanie...
o takej ktorej vyvrcholením je detské vrieskanie


... lyriku o odžitom a nezabudnutom mesačnom svite
kde sa v sebe nevyznám..
kde nie je zvláštnosť mať zo seba strach
...no stále sa bojím toho...
čo vie poštípať ako had...vie to byt kruté...
no milé zároveň...pekný úsmev..
tiež aj pazúre...niekedy škriepka...
inokedy vrúcne objatie...


Ach ŽENY ste vy zmyje..
neviem čím to je...
ste nežné, ste milé, ste chcené
...ste stvorenia božie...
milión ľudí ...o vás už niečo napísalo..
.ale ja sa pýtam na čo to všetko
kladiem otázku ktorá nemá odpoveď ..


nehnevám sa
keď vy aj tak kosíte nás..
padne nás zopár hneď ako udrie prvý mráz...
a kde nič ..tu nič ste tu opäť
...nové, pekné, neobjavené...
no kto by sa na vás nechcel pozerať..
nehovorím že nepočúvať...nedotýkať...ba aj dýchať s vami
......... stvorenia zvláštne a matné...
niekedy už ani nevnímam
len prstami sledujem pery...
ako sa vlnia ladne...
tak ako keď kvapky dažďa tancujú na chrbte delfína.


moje očarenie už prešlo
našiel som liek na vašu chorobu